Človek, ktorý nám často pomáhal, človek s veľkým Č, ktorého sme si nesmierne vážili a obdivovali.

Zoznámili sme sa v roku 1989, kedy nastal transformačný proces v slovenskej turistike. V roku 1990 som sa stal predsedom turistov v okrese Trenčín a vo voľbách sme vytvorili mladý a ambiciózny tím ľudí, ktorý nastúpil hektické obdobie 10-ročnej práce. Ja som sa stal predsedom a najbližším spolupracovníkom sa mi stal Vladko Švancár. Ďakujem bohu a osudu, že som mal možnosť zoznámiť sa s týmto výnimočným človekom a stráviť s ním neskutočných 10 rokov v turistickom hnutí. Bol mi vzorom, mnohému ma učil, pomáhal a vďaka nemu a kolektívu ďalších členov výboru sme sa stretávali na zasadnutiach, schôdzach, turistických akciách a podujatiach. Pre Vlada neexistoval žiadny problém, ktorý sa nedal vyriešiť, jeho čistá duša a priamy ťah na bránu boli v tých časoch pre nás neskutočnou oporou. Práve na budúci rok uplynie v lete 25 rokov, čo sme založili KST okresu Trenčín. Plánujem k tomu zvolať stretnutie členov bývalého výboru, no že bude chýbať medzi nami náš Vladko, je pre mňa veľmi ťažké.

Aj po mojom odchode z KST okresu Trenčín sme boli vo veľmi úzkom kontakte, bol som už v pozícii predsedu Slovenského cykloklubu (SCK). Pravidelne sme sa stretávali a diskutovali. Môj priateľ sa zamiloval do hôr a najmä vysokých hôr, jeho cesty do Tatier, Álp, mnohých pohorí a na koniec aj tých najvyšších - Himalájí sa stali súčasťou jeho snov a života aj so všetkým, čo pohyb v nich obnášal. Obdivovali sme jeho odhodlanie a prípravu, bol človekom, ktorý behával v rámci utužovania kondície turistické stovkové pochody, ako aj hrebeňovku Nízkych Tatier. Keď sme sa stretli, vždy sa pochválil, ako sa v tom vylepšil... Sledovali sme jeho expedície do Himalájí, vždy sa s nami po návrate z nich podelil o svoje zážitky, dvakrát nám svoje expedície odprezentoval na celoslovenských Národných cyklozrazoch. V posledných rokoch sme sa stretávali občas a pri stretnutiach pohovorili o svojich plánoch, aktivitách, zaspomínali na staré časy. Pravidelne chodil do nášho Parku miniatúr a je pre nás o to bolestivejšie, že pred odchodom do Himalájí sa tu v auguste takisto zastavil. Sršala z neho radosť pred nastávajúcou expedíciou, neskutočne sa tešil...

Vladko, dlho som sa nevedel sústrediť na napísanie krátkeho vyznania a pocitov zo smutnej správy z opačného kúta sveta, ktorá ma veľmi zasiahla. Hory, ktoré si nesmierne miloval, si Ťa zobrali k sebe. Určite na ne teraz hľadíš z neba. Chceme Ti vzdať hold za Tvoje pozemské pôsobenie a čas, ktorý nám bol umožnený stráviť s Tebou. Zároveň chceme vyjadriť hlbokú sústrasť Tvojej rodine a príbuzným, podeliť sa s hlbokým zármutkom so širokou turistickou verejnosťou, s ktorou sme sa s Tebou spoločne štvrťstoročie stretávali. Chceme zároveň vyjadriť hlboký zármutok nad smrťou Janka Matláka a taktiež vyjadriť sústrasť jeho rodine a príbuzným. Chlapi, česť Vašej pamiatke!

Juraj Hlatký, Vladkov priateľ a v súčasnosti predseda Slovenského cykloklubu
s rodinou – Anka a synovia Michal a Lukáš, Maja s dcérou Alžbetkou
celý kolektív Slovenského cykloklubu